Málokto by dnes povedal, že Lukáš bol dlhé roky predovšetkým tanečníkom. Práve tanec ho priviedol do Bratislavy, no až obyčajné vybehnutie okolo domu mu postupne zmenilo život. Môžu za to najmä jeho videá o behaní a objavovaní Slovenska.
Rodák z Košíc študoval na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v našom hlavnom meste. Popri škole sa venoval tancu, ktorý bol dlhé roky jeho najväčšou vášňou. V Dúbravke tancoval a trénoval v klube District Dance pod vedením Moniky a Richarda Šimekovcov, ktorým dodnes vďačí za podporu a túto príležitosť. Beh prišiel do jeho života až neskôr – spočiatku celkom nenápadne. Chcel sa viac hýbať, udržať si kondíciu a postupne zistil, že beh je šport, pri ktorom našiel nielen pohyb, ale aj vnútorný pokoj.
Dnes má za sebou desiatky pretekov doma i v zahraničí, venuje sa tréningovému poradenstvu a jeho videá zo Slovenska sledujú tisíce ľudí. „Zo začiatku som behával úplne sám. Neboli sociálne siete, neporovnával som sa s nikým. Jednoducho som sa snažil byť zakaždým o trochu lepší ako naposledy,“ spomína.
Dúbravka bola jasná voľba
Keď si s manželkou Barborou hľadali miesto na život, Dúbravka ich oslovila prakticky okamžite. „Už pri prvých prechádzkach sme mali pocit, že je to miesto, kde by sme chceli bývať. Je tu príroda, športoviská, lesy a pritom všetko potrebné na dosah.“ Práve spojenie mesta s prírodou považuje za jednu z najväčších devíz Dúbravky. Iba pár minút od domu môže totiž vybehnúť na lesné chodníky Devínskej Kobyly, no rovnako jednoducho a rád si zabehá aj po cyklotrasách či chodníkoch priamo v mestskej časti.
„Neviem o veľa miestach na Slovensku, ktoré by mali také športové možnosti ako Dúbravka. Vždy hovorím, že nám tu chýba už len jazero a máme úplne všetko,“ vraví s úsmevom. Podľa neho je veľkou výhodou tiež to, že šport v našej mestskej časti nie je výsadou vrcholových športovcov, ale pestrej komunity. Každý deň stretáva rodiny s deťmi, seniorov na prechádzke, cyklistov aj bežcov. „Je krásne vidieť, koľko ľudí sa tu pravidelne hýbe. Stačí vyjsť večer von a človek stretne množstvo ľudí, ktorí športujú alebo sa len tak išli prejsť.“
Beh nie je iba o výkone
Hoci jeho meno je v súčasnosti spojené s náročnými horskými behmi či trailovými ultramaratónmi, začínajúcim bežcom radí niečo celkom iné. „Najväčšou chybou je porovnávať sa s ostatnými. Každý začína odinakiaľ. Dôležité je vydržať, byť trpezlivý a vytvoriť si návyk.“ Sám priznáva, že kvalitná výbava môže šport spríjemniť, no oveľa dôležitejšia je pravidelnosť. „Nepotrebujete najdrahšie tenisky ani najmodernejšie hodinky. Stačí obuť tenisky, vyjsť z domu a urobiť prvý krok.“ Aj preto sa vo svojich videách nesústredí iba na výsledky. Oveľa viac ho teší, keď mu ľudia napíšu, že práve vďaka jeho videám začali behať alebo objavili nové miesta vo svojom okolí.
Domov, kam sa rád vracia
Lukáš veľa cestuje po Slovensku aj do zahraničia, no po každom výjazde sa rád vracia domov – do Dúbravky. Práve tu sa pripravuje na väčšinu svojich pretekov, tu vyrastá jeho dcérka Mia a tu našiel prostredie, ktoré mu vyhovuje nielen ako športovcovi, ale aj ako otcovi.
Aj keď dnes patrí medzi najznámejších slovenských bežeckých tvorcov, stále sa snaží nezabúdať na to, prečo vlastne začal. Beh preňho nie je povinnosť ani honba za výsledkami. Je spôsobom, ako si vyčistiť hlavu, objavovať nové miesta a tráviť čas s ľuďmi, na ktorých mu záleží. A presne preto dokáže motivovať aj ďalších – nie dôrazom na výkon, ale tým, aby z behu nestratili radosť.
S manželkou Barborou a dcérou Miou žijú už roky v Dúbravke, ktorá im prirástla k srdcu.
Foto: archív LR