Kde a ako tvoríte s klientmi Centra sociálnych služieb Karola Matulaya, kde vznikajú diela?
V centre máme viacero tvorivých dielní: textilnú, keramickú, drevársku, s ktorou užšie spolupracujem. Tú vedie kolega, liečebný pedagóg Erik Forgáč. V nej je to skôr o ergoterapii, práci s drevom, činnosti v záhrade, tvorbe vyvýšených záhonov, vtáčích a knižných búdok. Do dielní chodia klienti podľa svojho rozvrhu. Každý klient v zariadení má svoj rozvrh a individuálny plán, podľa ktorého má zarámcovaný deň a súčasťou toho sú aj aktivity v jednotlivých dielňach. Výtvarný ateliér, v ktorom vznikajú obrazy, funguje na dennej báze, striedame sa s kolegyňou Renátou Frešovou, každý máme vyhradený svoj čas a deň, a každý tvoríme s inými klientami a inými technikami.
Váš ateliér je dosť aktívny a diela klientov vidno aj na verejnosti. Kde všade ste mali výstavu a čo plánujete?
Naša posledná väčšia výstava bola na jeseň minulého roka v Prahe. Išlo o samostatnú výstavu jedného nášho klienta, Mariana Nawalaneho, ktorý je v mojej gescii už dlhší čas. Teraz sa zúročila naša práca v tom, že mal samostatnú výstavu. Vystavili sme tam asi 25 diel z posledných dvoch - troch rokov. Maroš rád tvorí technické obrazy, rád kreslí napríklad pračky, umývačky riadu, vysávače, no snažil som sa pridať na výstavu aj jeho voľnú tvorbu, povyberali sme tak aj prírodné motívy, postavy, hlavy, tváre. Bolo to pestré. Predchádzala tomu ešte ochutnávka - prezentácia jeho tvorby aj v Prüger-Wallnerovej záhrade (Prügerke) v spolupráci s Idou Želinskou z galérie TOTO! je galéria.
Kde bola tá výstava v Prahe?
V galérii Art brut, ktorú vedie Jaromír Typlt. Česká Galéria Art brut Praha je fenomén, funguje tri roky a naša výstava bola prvá samostatná výstava slovenského výtvarníka. Bola to taká prezentácia aj nášho zariadenia mimo Bratislavy, mimo Slovenska. Aktuálne by sme chceli prezentovať tvorbu Mariana aj v Nemecku. V Bratislave som sa počas výstavy v Umelke zoznámil s ľuďmi z Norimbergu, ktorí robia festival Idyllerei, mestský festival venovaný umeniu ľudí s hendikepom. A teším sa, že tam budeme môcť tvorbu Mariana Nawalanyho počas júna prezentovať.
Marian Nawalany vystavoval aj na festivale Spomienka na Deža.
Áno, to je pravda, dokonca aj viackrát tam mal svoje diela vystavené. A mal aj možnosť uviesť sa na pódiu, čo bol pre neho zážitok.
V Bratislave vystavuje centrum pravidelne v Kafé Scherz.
Výstavy tam robievame dlhé roky, v júni, je tam veľmi ústretový majiteľ Martin, s ktorým je dobrá spolupráca. A plánujeme ju aj na tento rok, vernisáž výstavy zOBRAZenia bude tento rok 3. júna.
Spájate túto výstavu aj s aukciou, predajom?
Máme zvyk, že vystavené diela je možné si zakúpiť, vydražiť, a tak získame príspevok na náš ateliér, na výtvarné materiály a pomôcky, plátna. Výstava vždy trvá asi mesiac. Kafé Scherz na Palisádach nám vyhovuje, lebo je v nej veľmi príjemná atmosféra, situovaná je v širšom centre mesta, teda je celkom navštevovaná a diela tak môžu vidieť mnohí ľudia.
To je súborná výstava všetkých klientov ateliéru.
Presne tak, výstavu robíme pod hlavičkou nášho centra, spolupracujeme na nej obaja pedagógovia, ktorí klientov v ateliéri vedieme. Je to prezentácia výtvarných prác približne 20 klientov nášho zariadenia. Okrem toho plánujeme výstavu pod názvom Krehká sila v klinike Avelane v Nitre, zameranej na laserovú medicínu a plastickú chirurgiu, na ktorej budú výtvarne stvárnené kvety - púpavy, vlastne také rôzne modifikácie na logo kliniky, ktorým je padáčik z púpavy. Možnosť tejto prezentácie nám sprostredkoval otec našej dlhoročnej klientky, on nás skontaktoval s výtvarníčkou, ktorá tam inštaluje výstavy. V podobnom priestore sme ešte nevystavovali.
Viem, že ste robili výstavu aj v Primaciálnom paláci v spolupráci s Ľuboslavom Mózom, slovenským teoretikom umenia a galeristom.
Výstava zOBRAZenia vznikla pod týmto názvom v roku 2022, vtedy pri príležitosti 40. výročia vzniku Centra sociálnych služieb prof. Karola Matulaya. Výstava bola súčasťou prezentácie nášho zariadenia a konala sa v Primaciálnom paláci.
Tvorbu vášho klienta Šimona ocenili aktuálne na súťaži neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum 2026.
Áno, snažíme sa prezentovať tvorbu niektorých našich autorov aj na tejto súťaži, aby mohli vystavovať medzi bežnou populáciou. Do súťaže bolo prihlásených a doručených 399 diel od 131 autorov.
Odborná porota odporučila vystaviť 217 diel, spomedzi ktorých ocenila 9 autorov za 17 diel a čestné uznanie udelila 18 autorom za 23 diel. Mám radosť, že medzi ocenenými v kategórii insitnej tvorby bol aj náš klient Šimon. Ocenené diela postupujú do predvýberu celoštátneho kola. Vernisáž celoštátneho kola a výstavy bude 2. októbra v Novej synagóge v Žiline.
Popri tvorbe s klientami máte priestor aj na vlastnú tvorbu a realizáciu, či tvoríte spoločne s nimi?
Pokiaľ mám možnosť a priestor, tak v čase, keď klienti tvoria a sú zaujatí vlastnou prácou, sadnem si k nim a tvorím vlastné veci. Venujem sa väčšinou plagátovej tvorbe na rôzne kultúrne akcie, koncerty, v poslednom období som robil ilustrácie pre jednu knižku, ktorá by mala vyjsť na jeseň tohto roku.
O akú knihu ide?
Je to sci-fi príbeh o mimozemšťanovi, ktorý navštívi planétu Zem, pozoruje a skúma život na nej prostredníctvom jedného človeka, ktorého si vyberie, podľa jeho správania a jeho reakcií na rôzne situácie. Ponuku ilustrovať knižku som dostal na prehliadke záujmovo-umeleckej činnosti pedagogických zamestnancov, Chalúpkovo Brezno, na ktorej ma oslovil Ivan Bodnár, pedagóg z Trebišova. Tá prehliadka spočíva v tom, že každý pedagogický zamestnanec, ktorý pracuje v nejakej inštitúcii, môže priniesť svoju vlastnú tvorbu z literárneho, hudobného či výtvarného súdka. Neprezentuje tam teda veci, ktoré tvorí so žiakmi, či klientami, ale svoju vlastnú tvorbu. Prezentácia výtvarníkov býva v breznianskej synagóge, ktorá je veľmi pekne zrekonštruovaná.
CSSpKM
• Skratka pre Centrum sociálnych služieb prof. Karola Matulaya.
• Zariadenie pre mentálne znevýhodnené deti i dospelých na Lipského.
• Históriu píše od roku 1982.
• Centrum sa aktívne zapája do zmien vo svojom okolí, organizuje rôzne podujatia, prepája komunitu – spolupracuje s materskou školou, Dúbravčanmi, už niekoľko rokov je tvorivou súčasťou festivalu Spomienka na Deža.
