Dúbravská 4ka liga píše svoj tretí ročník, v čom je iný?
Pavol Jančovič: Začnem tým, čo už tento ročník priniesol. Mali sme v prvom polroku isté novinky. Napríklad turnaj v bedmintone, ktorý sme robili spolupráci so Športovým centrom Dúbravka. Bola to veľmi pozitívna skúsenosť. Videli sme, že máme v mestskej časti veľmi veľa hráčov bedmintonu. Ukázalo sa, kto hráva bedminton a kto nie.
Richard Šafárik: Potom sme mali floorball, ktorý sme mali tiež úplne premiérovo. Snažíme sa vyberať jednotlivé kolá tak, ako sa vyvíja školský šport. V školskom športe napríklad tento rok nemali mladšie ročníky možnosť hrať floorball, tak sme to urobili v rámci ligy a poskytli možnosť si týmto žiakom zahrať. Už tradične sme absolvovali jednu z najobľúbenejších disciplín, čiže súťažný vedomostný kvíz, ktorý bol v dome kultúry. Žiaci tak vymenili telocvične za sálu kultúrneho domu a museli používať viac svoju hlavu.
Čo ešte plánujete počas aktuálneho ročníka?
Richard Šafárik: Čakajú nás ešte tri podujatia. Na konci februára sme mali stretnutie v esporte v konzolovej hre FIFA. Esport deti zaujíma, je veľmi populárny, ľudia sa ním dokonca dokážu aj živiť, a tak sme ho zaradili aj v predchádzajúcich ročníkoch. V pláne je ďalej šach, už tradičné podujatia, ktoré robíme v spolupráci s dúbravským šachovým klubom v KC Fontána. Stretnúť byť sa tu malo až 80 hráčov.
Šach naberá na popularite, možno k tomu dopomohol aj seriál Dámsky gambit.
Pavol Jančovič: Zo začiatku sme nevedeli, ako veľmi je to populárne a čo od toho môžeme čakať. Ale videli sme, že napriek tomu, že dnes žijeme modernú dobu, tak deti majú radi túto klasickú hru. Učitelia spomínali, že hrávajú aj v škole cez veľké prestávky. Minulý rok sme mali premiéru vo vybíjanej dievčat. Tento rok chceme pokračovať na Základnej škole Hargašova, ktoré má výbornú športovú halu.
Spomínali ste školu Hargašova v Záhorskej Bystrici. Ktoré školy sú teda zapojené tento ročník do Dúbravskej 4ka ligy?
Pavol Jančovič: Musíme spomenúť úbytok, škola na Malokarpatskom námestí v Lamači sa rozhodla, že tento rok sa ligy nezúčastnia, lebo sú veľmi vyťažení a majú veľa školských aktivít. Škola v Lamači je silná v atletike, majú telocvikára Joja, ktorý to tam rozvíja. Trošku nás to mrzí, skončili druhí vo svojom premiérovom ročníku a dýchali na päty aj víťazovi, čiže Základnej škole Sokolíkova, ktorá druhýkrát vyhrala. Čiže zapojené sú všetky štyri dúbravské základné školy a Základná škola Hargašova v Záhorskej Bystrici. Rozmýšľali sme to rozšíriť aj o školy v Devínskej Novej Vsi, no tam narážame na organizačné kapacity. Keby súťažilo osem družstiev, sú potrebné väčšie priestory a čas. Potrebujete osem šatní, potrebujete zabezpečiť, aby každý hral s každým, lebo o tom je tá liga. Ale uvažujeme o tom do budúcnosti.
A nejaké novinky, plány do budúcnosti?
Pavol Jančovič: Rozmýšľame o novinke a preniknúť aj do sveta varenia. Čo je takisto špecifická vec, no môže byť zaujímavá. Hľadáme ešte vhodné priestory, kde by mohli školské tímy súčasne variť na jednom mieste.
Ako plánujete tento rok odmeňovanie, čo čaká na víťaza ligy? Viem, že ste v prvom ročníku mali aj pobyt X-BIONICu.
Richard Šafárik: Áno, no nebolo to úplne efektívne, v druhom ročníku sme preto zvažovali, ako odmeniť čo najviac detí víťaznej školy. Minulý rok sme získali partnera Cyberjump, kde sa po dohode s nimi podarilo pre víťaznú školu, zabezpečiť návštevu pre celý jej stupeň. Deti sa tu vyskákali, vybláznili, trávili spoločný čas a mali sme na to pozitívne ohlasy. Má to väčší zmysel pre komunitu ako odmena pre menšiu skupinu, takže v tom chceme pokračovať.
Projekt sa vyvíja už tretí rok, , ako to celé začalo?
Richard Šafárik: Projekt sa zrodil pred tromi rokmi, v počiatkoch bola s nami aj poslankyňa Karina Remišová, no pre pracovné vyťaženie od projektu odišla. Najskôr sme mysleli, že na tej cene bude deťom veľmi záležať, ale nie je to tak. Ide hlavne o to spoločné súťaženie. Súťaže sú rôzne, deti sa môžu tešiť. Snažíme sa aj ceny mať rôzne, nové, moderné.
Spomínali ste, že dva roky bola víťazom Základná škola Sokolíkova? Čo myslíte, čím to je?
Richard Šafárik: Veľkú časť zohráva aj náhoda, no veľký vplyv majú aj učitelia, ich prístup a motivácia. No vo väčšine prípadov a súťaží máme s pedagógmi dobré skúsenosti.
Ako funguje v lige bodovací systém hodnotenia?
Pavol Jančovič: Udeľujeme účastnícke body, percentuálnu účasť celkového počtu druhostupniarov na škole. V tomto prípade sa Sokolíčka zomkla a mali veľmi vysokú účasť. Aj po troch rokoch sa dá bodovanie zlepšovať. Účastnícke body, ako boli, sme zrušili, fungujú inak. Dávame body za každého žiaka, ktorý sa zúčastní, a pripočítame body výkonnosti.
Koľko akcií, kôl organizujete počas jedného ročníka?
Pavol Jančovič: Je to tak 8 až 10 akcií. Desať je to maximum. Je to veľa nielen pre organizátorov, ale aj pre školy. Hlavná myšlienka bola asi v našom detstve, keď sme ako žiaci na školách veľa súťažili, hrali hry a bavilo nás to. Chceli sme to priniesť, vrátiť do škôl, podarilo sa nám k tomu priniesť prostriedky zo súkromného sektora, máme teda hlavného partnera, ktorým je operátor štvorka a pomáha nám tiež mestská časť Bratislava-Dúbravka, ktorá aj finančne participuje. Akciou sme tiež chceli ukázať to, že deti nie sú len lenivé, znudené a nesadia iba za počítačom alebo s mobilom. Súťažíme a robíme akcie moderným spôsobom. Natáčame videá a pracujeme na sociálnych sieťach, máme detských moderátorov, ktorí tento obsah spracúvajú, deti to baví. A aj to je cesta, ako ich motivovať do súťaží a pohybu. Samozrejme, že to nie je ľahké a neobjavili sme teraz recept na všetko, ale vidíme, že dá sa týmto spôsobom uberať.
Richard Šafárik a Pavol Jančovič