Dvaja starostovia, jeden režisér, niekoľkí výtvarníci, mnohí spisovatelia, veľa priateľov a milovníkov dobrej literatúry, slova, umenia a nespočetne veľa vzácnych stretnutí. Spomienka na Vincenta Šikulu v Dome kultúry Dúbravka ďaleko presiahla hranice mestskej časti.
Texty, pieseň, verše
Literárne podujatia, čítačky nie sú obyčajne centrom záujmu, podujatia bývajú zväčša komorné, v knižniciach či kaviarňach. To sa však nedalo povedať o Spomienke na Vincenta Šikulu, ktorá dokázala naplniť oranžovú sálu Domu kultúry Dúbravka. A naplniť nielen ľuďmi, ale najmä nevšedným obsahom, myšlienkami. Tak vzácnymi v aktuálnej dobe.
Takmer dvojhodinové stretnutie sprevádzala hudba, čítanie i film, moderátorskej úlohy sa výborne zhostil Dado Nagy, ktorý roky býval v ´Dúbravke, dramaturgiu a organizáciu zastrešila Bibiana Košovská.
V prvej časti programu zneli verše, recitácia v podaní herca Alfréda Swana aj spev Dúbravských Dív, ženského speváckeho súboru, ktorý textami a piesňami netradične pripomenul Vincenta Šikulu, slovenského básnika, prozaika, scenáristu aj herca a ako sme sa dozvedeli výnimočného rozprávača. Prihovoril sa aj starosta Martin Zaťovič, ktorý dal podujatiu svoju záštitu.
Prestrihával šnúry od televízora
Na otca, manžela, priateľa spomínali jeho blízki, rodina, umelci. Rozhovorila sa Verona Šikulová, slovenská prozaička a najstaršia dcéra Vincenta Šikulu. Boli to spomienky nevšedné, krásne, ľudské. „Kedy sa mám dostať k slovu, pýtala som sa raz otca?“ „Musíš sa zmestiť do nádychu.“ hovorila Verona Šikulová. „Rozprával tak, ako písal. Bol to kráľ rozprávačov.“
To, že Vincent bol skvelý rozprávač, potvrdzovali časté návštevy študentov, priateľov u nich doma. Spisovateľ napríklad, aby nebol rušený pri rozhovoroch, prestrihával doma aj šnúry od televízora.
Slová potvrdili aj ukážky z dokumentu o spisovateľovi STV Bratislava - Vincent Šikula, ktorý vznikol v rámci cyklu Profily. Priblížil ho Fedor Bartko – režisér filmu a dlhoročný Dúbravčan. Dozvedeli sme sa, aké mal Vincent detstvo, ako dva roky študoval za kňaza a bol v kláštore, ako im rodina z Ameriky posielala balíky a kravaty z nich využívali v dome na dedine napríklad na viazanie dosiek na plote. „Náš plot vyzeral ako plachetnica.“
O kráľovi rozprávačov hovorili aj jeho priatelia, ilustrátori kníh – Martin Kellenberger, Ľudovít Hološka aj jeho syn, známy herec Gregor Hološka, synovec spisovateľa, obyvatelia Ivánky pri Dunaji, kde Vincent Šikula pôsobil ako organista. Okrem Dúbravčanov a obyvateľov Ivánky pricestovali aj hostia z Modry či Dubovej, kde sa spisovateľ narodil.
Na záver znela pieseň v podaní súboru Dúbravské Divy a bolo cítiť, že kráľ rozprávačov je s nami. V spomienkach, filme, fotografiách, textoch... a srdciach.
Podujatie venované spisovateľovi naplnilo sálu domu kultúry.
Foto: MW
Vincent Šikula
- 19. október 1936 Dubová - 16. jún 2001 Modra
- slovenský prozaik, básnik a dramatik
- najznámejšie prózy pre dospelých – Na koncertoch sa netlieska, Možno si postavím bungalow, Nebýva na každom vŕšku hostinec, Povetrie, S Rozárkou, Majstri, Vilma, Ornament...
- z tvorby pre deti - Pán horár má za klobúkom mydleničku, Ďuro, pozdrav Ďura, Prázdniny so strýcom Rafaelom, Vladko a pes, Vincúrko
- scenáre - Otec ma zderie tak či tak, celovečerný film nakrútený podľa knižky Prázdniny so strýcom Rafaelom, Ľalie poľné
