Medzi poschodiami umenia

Ingrid Rudavská je maliarka, spisovateľka, skladateľka aj učiteľka výtvarnej výchovy. Napriek svojmu zrakovému postihnutiu sa vo svojej tvorbe rozhodne neobmedzuje na jeden spôsob vyjadrenia emócií.

Na výstave v Dome kultúry Dúbravka s názvom Medzi poschodiami bolo možné vidieť zväčša abstraktné maľby, ktoré kombinujú rozlievanie farieb s maľovaním špachtľou. Pri Rudavskej však nejde iba o náhodné liatie farby. Jej obrazy pôsobia ako záznam spontánneho nápadu a energie, ktorú do nich vložila. V každom diele cítiť kus jej vnútorného sveta a citového rozpoloženia. Diela sú taktiež psychologickým testom diváka, nakoľko každý v abstrakcii vidí niečo iné.

Inga tvorí rýchlo a intuitívne, takže obrazy dokáže vytvoriť za približne pätnásť minút. Jej tvorba však nie je iba o abstraktných škvrnách a stekajúcej farbe. Na výstave sa objavili aj obrazy pripomínajúce fantazijné, miestami až temné krajiny z iného sveta. Môžu pôsobiť ako priestory z vlastnej predstavivosti autorky – trochu tajomné, trochu znepokojivé, ale zároveň lákajúce k ďalšiemu pohľadu.

Rudavská svoje umelecké ambície neobmedzuje na plátno. Je aj spisovateľkou a venuje sa literárnej tvorbe. Jednou z jej kníh je napríklad Odpočívej v pokoji, ktorá sa pohybuje v mysteriózno-komickom žánri a ukazuje zase inú stránku jej kreativity. Časť z tejto knihy sme mohli na vernisáži počuť od samotnej autorky. Vlastná autorská pieseň na klavíri tak prirodzene doplnila výtvarnú aj literárnu časť jej tvorby. Otvorenie výstavy sa vďaka tomu nestalo iba prehliadkou obrazov, ale večerom, v ktorom bolo možné autorku spoznať cez viacero druhov umenia.

Ingrid Rudavská však nepracuje len na svojich dielach, v súčasnosti pôsobí ako učiteľka výtvarnej výchovy na základnej škole. Jej cieľom pritom nie je iba naučiť deti kresliť či maľovať, ale snaží sa v nich vybudovať vzťah k umeniu a ukázať im, že tvorivosť nemusí byť vyhradená iba pre tých, ktorí sa raz rozhodnú stať profesionálnymi umelcami.

Na vernisáž prišli najmä ľudia, ktorí stáli pri vzniku samotnej výstavy a Rudavskú dlhodobo podporujú v jej tvorbe. Ich prítomnosť tak bola zároveň pripomenutím, že za vystavenými dielami často nestojí iba umelec, ale spoločenstvo ľudí, ktorí v túto tvorbu veria.