V starovekom Ríme prvý deň v mesiaci mal názov calendae a januárové calendae začínali na Nový rok. V Ríme sa oslavovali obchôdzkami a v ten deň sa ľudia vzájomne navštevovali a obdarúvali sa. Boli to vinše želajúce prosperitu, šťastie a hojnosť. Texty kolied neboli ešte ovplyvnené kresťanstvom a motívom božieho narodenia.
Podľa niektorých bádateľov v 6. a 7.storočí sa tieto novoročné obyčaje dostali na Balkán ku Grékom, Rumunom a balkánskym Slovanom. U Slovanov sa koledy chápu ako ľudové piesne spievané pri príležitosti veľkých cirkevných sviatkov napríklad v období Vianoc. Bohatú tradíciu majú u Slovákov, Čechov, Ukrajincov, Rusov a Bulharov. V Srbsku sa nazývajú koleda, v Slovinsku Kolednice, u Rusov, Ukrajincov a Bielorusov Koliada.
V Poľsku majú tieto piesne širší význam, mnoho kolied nemá len ľudový pôvod, ale boli niekým skomponované. U Francúzov sa nazývajú Tsalenda a u Grékov Kálanda.
Tichá noc v roku 1818
Keďže Vianoce sú oslavované v rôznych krajinách sveta, najznámejšie vianočné koledy a piesne boli prekladané do jazykov mimo svoj originálny pôvod. Medzi najznámejšie patrí pieseň Tichá noc – Stille nacht, ktorá bola preložená snáď do všetkých jazykov na svete. Vznikla v roku 1818 a jej autormi sú Joseph Mohr a Franz Xaver Gruber. Pieseň prvýkrát odznela na polnočnej omši v roku 1818 v rakúskom Oberndorfe pri Salzburgu. Skomponoval ju organista Franz Gruber tesne pred Vianocami. Paradoxom je, že kostolný organ nehral, lebo jeho mechy rozožrali myši, a tak prvýkrát zaznela so sprievodom gitary. Pieseň si okamžite získala popularitu a osvojili si ju tisícky ľudí a šírila sa rýchlo z krajiny do krajiny.
Veľmi známa je tiež koleda Adeste Fideles, ktorá bola z latinského textu preložená do rôznych jazykov sveta. Zaujímavý je aj pôvod vianočnej piesne Carol of the bells, ktorej melódia pochádza takisto z ukrajinskej piesne.
Rolničky a Vianoce, Vianoce prichádzajú
Aj keď nám často splýva význam slov koleda a vianočná pieseň, vianočné koledy sa viažu k sviatku narodenia Ježiša, zatiaľ čo vianočné piesne sú koncipované širšie, napríklad Vianoce, Vianoce prichádzajú, O Tannenbaum, Rolničky, rolničky.
Na Slovensku sú ľudové koledy späté s motívom Vianoc a božieho narodenia. Najpočetnejšie zastúpenie kolied na našom území možno sledovať práve v silne katolíckom regióne Slovenska - Orave. Ďalším významným centrom je Banská Štiavnica. Na Šariši a Spiši možno hovoriť o výskyte svetských piesní v koledovom repertoári. Na Slovensku máme ešte špecifickú skupinu kolied, a to sú pastorálne koledy, nesú znaky pastierskej romantiky.
A práve všetky tieto koledy a piesne, či už svetské, duchovné alebo pastorálne, svedčia o mnohotvárnosti a bohatstve slovenského hudobného folklóru. Vianočné koledy každý rok ožívajú na vianočných besiedkach, stretnutiach a vianočných rozprávkach.
Tichá noc znie počas vianočných sviatkov tradične aj v dúbravskom kostole.
Foto ilustračné: Lucia Marcinátová