Presne 25. januára bolo podľa kalendára Obrátenie Pavla. K tomuto dňu sa zrejme pod vplyvom jeho názvu viazala predstava, že sa zima obracia, vstupuje do svojej druhej fázy. Medveď vraj na Pavla vyjde z brlohu a ak je pekne a mrzne, ľahne si na druhý bok. Ak je vraj na Pavla tuhá zima, bude dobrá úroda, pokiaľ však prší, bude málo krmiva.
O niečo pestrejšiu zvykoslovnú paletu mal február a hneď jeho druhý deň boli Hromnice. Ich najstaršia vývojová zložka sa zachovala v tradícii východných Slovanov, ktorí oslavovali „sretenie“, stretnutie zimy s letom. U západných Slovanov boli Hromnice sviatkami na poctu boha ohňa a hromov Perúna. U Rimanov sa v tomto období oslavovali Luperkálie. Boli to sprievody, ktorých účastníci niesli zapálené sviece. Zmyslom šibania a nosenia sviečok bola magická očista pomenovaná februatio. Z tohto slova je odvodený názov február.
Na Slovensku sa na Hromnice pálili sviečky. Zo sviečok, ktoré si ľudia doniesli na Hromnice do kostola posvätiť, si roľnícke ženy nakvapkali trocha loja do modlitebnej knižky a doma ho zoškrabali do ľanového semena odloženého na siatie. Verili, že takýto ľan bude chránený pred ničivou búrkou. Posvätenú sviečku nazvanú hromnička mali v každej domácnosti. Zapaľovali ju počas búrky, aby hrom neudrel do obydlia. Hromnička sa používala aj v ľudovom liečení ako prostriedok proti bolesti hrdla.
Počas Hromníc boli zakázané niektoré práce. Ľudia verili, že ten, kto na Hromnice pracuje, toho zabije hrom.
Ľudia si všímali aj počasie. Verili, že ak na Hromnice zo strechy tečie, zima sa dlho povlečie. Ak je silný mráz, treba sa ponáhľať so zimnými prácami, pretože jar je predo dvermi. Na Hromnice sa na väčšine nášho územia varili rezance alebo šúľance, ktoré mali byť čo najdlhšie, aby aj konope boli dlhé.
Tieto zvyky poľnohospodársko-magického charakteru, s ktorými sa na Hromnice stretávame, pretrvávali u nás veľmi dlho a svedčia o silných koreňoch našich slovanských tradícií.