Dve výstavy, jeden dokumentárny film, desiatky fotografií, mnoho informácií a nespočetne veľa spomienok. Mestská časť si počas októbra pripomenula 40 rokov Domu kultúry Dúbravka.
A jubileum nebolo len o spomínaní, ale najmä o nových informáciách, zaujímavostiach, ohliadnutiach za tvorcami aj významnými návštevami kultúrneho domu.
Nedostavené centrum
Dom kultúry, ktorého autorom a hlavným projektantom je Ing. arch. Imrich Ehrenberger, otvorili v roku 1986, teda desať rokov od vzniku projektovej úlohy. Od zrodu sídliska v roku 1965 bol priestor za križovatkou dnešnej Saratovskej a Alexyho ulice určený na centrum Dúbravky. K jeho objektom patrila budova dnes už zbúranej pošty. Neskôr v plánovanom centre podľa projektu kolektívu architektov - Ehrenberger, Gebauer, Konček, Skoček, Titl začali stavať kultúrny dom. Nadväzovať naň mali objekt Obvodného kultúrneho a spoločenského strediska, pešia zóna s obchodmi a vybavenosťou, k ich výstavbe už neprišlo. Dom kultúry mal byť ústredným kultúrno-spoločenským centrom nielen pre Dúbravku, ale pre celý vtedajší obvod Bratislava IV.
Objekt má dlhšiu čelnú stenu so symetrickým vstupom, ktorá je rovnobežná s hlavnou triedou – Saratovskou ulicou. Orientovaný je do veľkorysého prepodlia. Budova je pokrytá krémovým až béžovým travertínom z Maďarska a vápencom z Bulharska.
Pred budovou sa nachádza pamätný kameň v tvare šikmo zrezaného valca s nápisom pripomínajúcim roky výstavby a venovanie obyvateľom Bratislavy IV. Jeho autormi sú sochár Vladimír Durbák a architekt Imrich Ehrenberger.
Farebné sály a vzduchotechnika ako umenie
„Dispozičné riešenie domu kultúry určujú dve divadelné sály, jedna väčšia s orchestriskom a dvojpodlažným auditóriom, druhá menšia, určená pre komornejšie performačné formy. Obe sú prístupné z veľkorysého foyeru umiestneného na prvom poschodí, ktoré s prízemím spája dvojica reprezentačných schodísk,“ píše Henrieta Moravčíková v registri architektúry. „Architektonický výraz budovy reflektuje doznievajúce technicistické a monumentalizačné tendencie, čo sa prejavuje najmä na veľkých plochách fasád s kamenným obkladom, výrazných objemoch dvoch povrazísk, ale aj na nápadných vyústeniach vzduchotechniky.“
Ústia vzduchotechniky sú priznaným technickým prvkom pretransformovaným na umenie.
Výtvarné umenie bolo súčasťou stavby. Podľa vtedajších predpisov bolo percento rozpočtu stavby vyčlenené na autorské umelecké diela. Interiér vďaka tomu dodnes funguje ako galéria slovenskej neskorej moderny – sklenené zásteny, reliéfy, tapisérie.
Dom kultúry je spojený s konceptom farebných sál. Tri hlavné sály boli od začiatku navrhnuté so svojou jednou dominantnou farbou – červenou, modrou, oranžovou.
Červená sála je nazývaná aj veľkou, pódium v nej je nezvyčajne rozmerné, pretože bolo pôvodne naprojektované s ambíciou slúžiť ako alternatívna scéna pre Slovenské národné divadlo počas jeho plánovaných rekonštrukcií.
Dom kultúry
- Autor a hlavný projektant: Ing. arch. Imrich Ehrenberger.
- Spolupráca na interiéroch: Ing. Andrej Kovács.
- Projektová príprava - 1976 – 1986, samotná výstavba - 1980 – 1986. Oficiálne bol dokončený a otvorený v roku 1986.
- Pred budovou sa nachádza pamätný kameň v tvare šikmo zrezaného valca pripomínajúci výstavbu (autori - Vladimír Durbák, Imrich Ehrenberger, 1986)
Výstavba kultúrneho domu trvala od roku 1980 do 1986.
Foto: archív register architektúry