Trnava, 16. septembra 2018: Žiačka dúbravskej Základnej školy Beňovského Simona Tichá dosiahla svoj prvý veľký atletický úspech. Stala sa majsterkou Slovenska starších žiačok v skoku do výšky. Skraja nasledujúcej sezóny pridala aj halový dorastenecký titul a neskôr už opäť vonku juniorský (2021) aj do 23 rokov (2022). Tešila sa z neho ako členka klubu Slávia STU Bratislava, až v roku 2024 prestúpila do BK Hraj na tie nohy.
Takmer presne o osem rokov neskôr 12. septembra 2026: majstrovstvá Slovenska staršieho žiactva, znovu Trnava a ženská výška – a opäť víťazka z Dúbravky, už iba bývalá žiačka ZŠ Beňovského. Tentoraz však aj z klubu spojeného s našou mestskou časťou! Vanessa Šatková na Mestskom atletickom štadióne Antona Hajmássyho získala pre HNTN prvé zlato odchovanca z republikového šampionátu. Pre klub, ktorý pred 16 rokmi spoluzakladal jej otec Radek Šatka. Teda v čase, keď Vanesska a jej sestra dvojička Sofia ešte neboli na svete.
„Tento titul pre mňa veľa znamená. Som veľmi poctená, že som získala prvú zlatú medailu pre klub. Mám z neho veľkú radosť,“ neskrývala veľkú radosť 15-ročná atlétka.
S boľavými nohami až k titulu
Svoj potenciál naznačila už striebrom na halovom šampionáte do 16 rokov. V maďarskej Nyíregyháze skočila 158 cm, o 3 cm menej ako víťazná Tamara Kožuchová z Malaciek. O svojej všestrannosti presvedčila o mesiac neskôr v tej istej hale ôsmym miestom na majstrovstvách v päťboji.
Aj do letnej časti sezóny vstúpila Dúbravčanka výborne. Na pretekoch Atletického zväzu Bratislavy na Mladej garde si skočila osobný rekord 162 cm. Po mesiac trvajúcej a zranením vynútenej pauze s ním aj cestovala aj do Trnavy – rovnakú výšku mali v sezóne skočenú aj ďalšie dve jej súperky.
„Súťaž bola celkom zaujímavá. Išli sme do nej s tým, že chcem medailu, ale práve v ten deň ma trošku pobolievali nohy a vravela som si, že to bude asi dosť náročné splniť. Navyše to boli len moje druhé preteky po zranení svalu v boku. Brali sme to tak, že keď to nevyjde, tak si aspoň kvalitne zatrénujem. V podstate som sa rozcvičovala počas súťaže. Nakoniec sa to podarilo a boli sme z toho veľmi radi,“ priblížila nová šampiónka.
Na víťazstvo jej stačilo aj 158 cm. Na tejto výške stroskotali ďalšie dve medailistky, ktoré sa napokon s rovnakými sériami podelili o striebro.
„Celkom ma to prekvapilo. V prvom momente som si ani neuvedomila, že som majsterka Slovenska, pretože súťaž ešte pokračovala a čakala ma ďalšia výška. Bola som v takom menšom šoku a zároveň som sa veľmi tešila, pretože toto bol môj cieľ – vyhrať majstrovstvá Slovenska.“
Latku si dala Vanesska zvýšiť na 163 cm, ale táto výška jej odolala.
„Všetky tri pokusy boli dosť nádejné, potvrdil mi to aj tréner. Aj ja som ich tak vnímala. Hneď v prvom som zhodila latku vlasmi, lebo som si ich nechala rozpustené. (Smiech.) Ani v ďalších dvoch nezostala na stojanoch, ale verím, že čoskoro sa mi podarí zdolať aj túto výšku. Snažila som sa sústrediť na svoje pokusy, ale je pravda, že už som bola aj rada, že som majsterkou Slovenska.“
Inšpirovala ju iná Dúbravčanka
Súťaž v diaľke jej na druhý deň aj pod vplyvom emócií nevyšla podľa očakávania. Skočila o takmer pol metra menej, ako je jej osobák (508 cm), čo stačilo „len“ na 10. miesto z 20 súťažiacich. Aká náhoda: aj sestra Sofia uzatvárala najlepšiu desiatku – na 300 m (osobný rekord 43,84 s).
„Mala som už veľmi unavené nohy. V diaľke sa na šampionáte celkovo nikomu veľmi nedarilo. Čakala som, že by to mohlo byť okolo piatich metrov, ale žiaľ, nevyšlo to. Čo už, treba nechať nejaké medaily aj ostatným dievčatám,“ potmehúdsky sa usmiala paradoxne nižšia z dvojičiek. Meria iba 164 cm a pár centimetrov navyše by sa jej v súbojoch s výškarskou latkou ešte zišlo.
„Chvalabohu, ešte rastiem. Už sme aj preberali s trénerom, čo urobiť, aby som sa mohla ešte zlepšiť. Napríklad sa odrážam príliš pod latkou, mala by som viac natiahnuť krok, posunúť rozbeh dozadu a odrážať sa ďalej od doskočiska. Na tom sa pokúsime zapracovať.“
Vanessa sa za sezónu zlepšila o 12 cm na spomenutých 162 cm. Pre porovnanie, Simona Tichá si vybojovala žiacky titul práve výkonom 162 cm a v tej istej sezóne stihla pridať ešte jeden centimeter navyše. Jej kariérny progres sa napokon zastavil na 170 cm.
„Práve Simonka ma v podstate inšpirovala k tomu, aby som skúsila skok do výšky. Nejaký čas sme spolu aj trénovali a stále si píšeme, zaujíma ju, ako sa mi darí. Snažím sa ísť v jej stopách, aby sme dostali Dúbravku do povedomia,“ vraví nasledovníčka, ktorá od tohto školského roka začala navštevovať športovú triedu Spojenej školy na Ostredkovej.
Reprezentačná premiéra
Ziskom titulu si Vanessa „vyskákala“ miestenku v slovenskom reprezentačnom výbere pre medzištátne stretnutie Chorvátsko – Česko – Maďarsko – Slovensko – Slovinsko. V slovinskom Ptuji predviedla vo svojej premiére v národnom drese 155 cm a pre družstvo získala 2 body za 9. miesto.
„S reprezentáciou sme nepočítali, preto som ani do Slovinska nemohol cestovať, ale boli sme za túto príležitosť veľmi vďační. Vaness súťaž nevyšla úplne podľa predstáv, sama bola sklamaná, že sa jej nepodarilo skočiť viac. Opäť sa nám potvrdilo, že budeme musieť zapracovať na podbiehaní. Posunúť odraz ďalej od latky bude pre jej ďalší vývoj kľúčové. Trošku sme teda boli smutní, že neskočila aspoň 160 cm. Možno som jej tam aj chýbal, nemal jej kto poradiť,“ myslí si Radek Šatka.
Podľa otca, šéfa klubu a trénera v jednej osobe však aj nevydarený reprezentačný debut Vanessku motivoval. „Možno aj dobre, že to takto dopadlo. Na vlastnej koži sa presvedčila, že 159-160 cm už aj v tejto konkurencii nič neznamená. Za mňa totiž k slovenskému titulu prišla veľmi lacno. Súperky ju nepotrápili, nemali svoj deň. Takto si sama uvedomila, že musí zabrať, aby sa posunula vyššie.“
Šatkovci si stanovili už aj výkonnostný cieľ na nasledujúcu sezónu, prvú dorasteneckú, ktorú hodlajú v rámci možností odštartovať už v hale.
„Budúci rok by sme radi hupsli 167 cm. V prvom rade však musí byť Vanesska zdravá, čo sa nám v tejto sezóne celkom nepodarilo. Na to si musíme dať pozor,“ zakončil Radek Šatka.

S tímom HNTN (Vanesska vpravo hore).
Foto: Katarína Cviková