Výstava hovorí o farbách, ktoré zrodila sloboda, ako sa však zrodila séria týchto snímok dúbravských panelákov?
Počas pandémie, keď sme boli všetci viac doma, som z izby u rodičov odfotila panelák, na ktorý som sa pozerala takmer celé detstvo. Bol už dávno zateplený na žlto, v slnečnom svetle žiaril a vynikli jeho symetrie. Fotografiu som neskôr poslala do súťaže LensCulture HOME' 21 International Photography Prize, ktorá mala počas covidu pre všetkých vtedy relevantnú tému domov. Snímku zverejnili v rámci výberu editorov, čo malo veľmi veľkú sledovanosť. Potešilo ma to a začala som premýšľať o tom, že by z toho mohla byť aj pekná séria. Mám rada farby, dnešné fasády panelákov ich majú viac než dosť a chcela som to podať takto minimalisticky.
Ako dlho ste fotili paneláky, fasády? Ako dlho vznikala táto kolekcia?
Väčšinu snímok z výstavy som fotila počas jari a leta minulého roku, zvyšok som dorobila na jar tohto roku. Vtedy sa mi zdalo, že svetlo ešte viac vytiahlo farby, takže sú na fotkách dostatočne výrazné.
Zámerne nie je na fotografiách žiaden človek?
Na niektorých vidieť postavu, ale to bolo náhodou.
Mali ste teda kolekciu fotografií, no ako vznikla výstava aj s prednáškou a zaujímavými odbornými informáciami?
Mala som nafotenú sériu a rozprávala som sa s kolegyňou. Tá navrhla, aby som oslovila miestny dom kultúry, kde som dostala kontakt na pána Ľuba Navrátila a on sa toho chopil a spoločne vznikla výstava. Pridala sa Monika Bočková, architektka, historička a rodená Dúbravčanka, ktorá pripravovala prednášku. Prepojila nás moja bývalá kolegyňa kulturologička Zuzana Borošová, ktorá aj spoluorganizovala toto podujatie. Monika sem doplnila aj úryvky zo starých materiálov, novín o výstavbe sídliska. Na prednáške sa veľa diskutovalo napríklad aj o dome kultúry, o tom čo sa zachovalo. Boli tu aj ľudia, ktorí v kultúrnom dome nikdy neboli, alebo dlho neboli a boli prekvapení stavbou, jej veľkosťou a veľkoleposťou, pripomínala im Istropolis. Nie je síce v najlepšom technickom stave, no stále má svoje čaro.
Výstava tak dostala prednáškou a debatou iný rozmer.
Áno, spoločenský rozmer som sa snažila zachytiť v názve výstavy ‘Farby, ktoré priniesla sloboda’ a spoluprácou s Monikou Bočkovou. Nechcela som to ani kritizovať ani pochvaľovať, skôr len zachytiť, aké sídlisko je, prečo také je a otvoriť debatu. Zároveň mám však farby rada, aj keď nevravím, že každá farebná kombinácia panelákov sa mi páči, skôr ma to zaujíma. Za farbami si vždy predstavujem príbehy domových schôdzí a debaty na nich. Vidím v tom ten ľudský rozmer. Na jednom dome na Hanulovej je napríklad veľké číslo domu, na inom mozaika.
Diskutovali ste aj o tom, že pri zatepľovaní neexistuje nijaká koncepcia, plán?
Samozrejme, debatovali sme o tom počas prednášky. V zahraničí sú mestá, kde je to prísne regulované, kde existujú koncepcie a ľudia ich musia dodržiavať, nemôžu fasády prerábať či prefarbovať len tak. Keď som bola napríklad v Holandsku, tam to vyzeralo veľmi pekne, aj moderné budovy ladili s tými historickými. U nás to tak nefunguje, čo odzrkadľuje odlišnú históriu krajiny a jej spoločenský vývoj.
Čo vás uchvacuje, čo sa vám páči na zdanlivo nudných a nie pekných fasádach?
Práve tie farby. Pamätám si ako dieťa, paneláky mali prevažne rovnaké farby, boli sivé či bordové. A ako som rástla, menili sa i bytovky, zatepľovali sa a vyfarbovali.
V ktorej časti ste vyrastali?
V spodnej časti sídliska pod domom kultúry, v časti Záluhy.
Dlho ste fotili dúbravské sídlisko, ktorá je vaša obľúbená časť?
Robila som si prechádzky dolnou aj hornou časťou, nad električkami aj pod traťou, chodila som po sídlisku v rôznych časoch, každú trasu som prešla doobeda aj poobede, aby som zachytila paneláky v takom svetle, akom sa mi páčili. Zaznamenávala som ich tiene, ktoré zvýrazňovali ich geometrické línie. Mám rada asi všetky časti Dúbravky rovnako a rada chodím aj do lesa, aj keď v tejto sérii nie je vôbec zachytený.
Čo fotíte okrem panelákov? Čo vás ešte inšpiruje, páči sa vám?
Panelákom som sa venovala vo väčšom posledné dva roky, no rada dokumentujem svoje okolie. Prírodu, mestá, dokumentovala som, kde som bola a čo sa mi páčilo.
Plánujete v podobnej sérii, nemusia to byť len paneláky a ani tu v Dúbravke, pokračovať?
Uvidím, nevyhýbam sa tomu. Mám svoje zamestnanie, občas mám síce aj príjem z fotenia, no snažím sa, aby som mala pri tom fotení svoju slobodu.
Neobjavili ste ešte nezateplený panelák?
V Dúbravke som taký nenašla, ale zatepľovala sa nanovo jedna časť z dlhej rady panelákov na Bazovského, má teraz svietivo oranžovo-žltú fasádu. Počas zatepľovania bola chvíľku vidieť pôvodná bordová fasáda, ktorá sa nachádza pod vrstvou zateplenia.
Našli si na výstave ľudia svoj panelák?
Áno, kamarátka tu objavila priamo svoje okno.
Fotografie z výstavy nájdete aj na https://www.sashe.sk/petra_macko.
