Ako ste sa dostali ku graffiti a street artu? Ide o vašu primárnu prácu alebo koníček?
K street artu som sa dostal cez graffiti, ktoré som začal robiť ako hobby na strednej škole. Už viac ako osem rokov je maľovanie a jeho dokumentácia na sociálne siete mojou „full-time“ prácou.
Ako sa z klasického graffiti „writera“ stane autor veľkých muralov a umeleckých malieb?
Nie je to nič nezvyčajné. Veľa „writerov“ dokázalo prejsť z ilegálneho sveta graffiti do sveta veľkoplošných malieb. Niektorí, ako napríklad ja, prešli od písmen k iným formám umenia, ale sú aj takí, ktorí sa dokázali presadiť priamo s graffiti. Ciest je viacero, ale v zásade sú dve hlavné. Prvou je vstúpiť do sveta malieb na zákazku a maľovať projekty pre firmy, ale aj mestá či jednotlivcov. Druhou je vybudovať si svoje umelecké meno a štýl natoľko, že vás ľudia začnú vnímať a vaša práca začne byť žiadaná. Je časté, že umelci kombinujú obe tieto cesty.
V poslednom období riešime v Dúbravke viacero prípadov nelegálnych graffiti na budovách a vo verejnom priestore. Ako sa na tento problém pozeráte vy ako človek z graffiti scény?
Tento problém tu je odkedy si pamätám. Ešte moja stará mama sa mi na graffiti sťažovala, keď ma chodila vyzdvihnúť zo školy. Osobne tiež nie som veľkým fanúšikom určitých foriem graffiti vo verejnom priestore. Rýchly podpis „tag“ v strede novej fasády neohúri takmer nikoho – ani mnohých ľudí z graffiti komunity. Na druhej strane nerozumiem snahe držať niektoré miesta, ktoré sú typické pre graffiti, úplne „čisté“. Napríklad taký most Lafranconi, kde sa pravidelne aplikuje sivý anti-graffiti náter.
Verejnosť si často spája všetky graffiti s vandalizmom. Kde je hranica medzi vandalizmom a street artom?
Aj street art je vandalizmus, pokiaľ nie je povolený. Jediný rozdiel je v tom, že ľudia majú viac pochopenia pre maľby, ktorým rozumejú. Graffiti, ktoré je väčšinou o maľbe svojho mena, pôsobí na ľudí egoisticky a agresívne. Street art, ktorý preslávil napríklad Banksy, často nesie nejakú myšlienku a ľudia ho vnímajú pozitívne. Nič to však nemení na tom, že jeho inštalácia v ulici je protizákonná.
Prečo podľa vás mladí ľudia robia nelegálne graffiti? Je to rebelstvo, súčasť kultúry, alebo skôr nedostatok priestoru, kde by mohli tvoriť legálne?
Mladí ľudia nevnímajú verejný priestor tak ako dospelí. Podpis na lavičke pre nich nie je škaredý. Nevedia, čo stojí nová fasáda. U starších „writerov“ je to dosť individuálne. Pre niektorých je to určitý protest proti systému. Pre iných je to súčasť graffiti hry. Viac legálnych plôch by určite pomohlo. Kedysi ich mala Bratislava veľa, no dnes sú prakticky neexistujúce. Legálny priestor na tvorbu by ocenilo mnoho mladých, ale aj starších umelcov.
Ako vzniká váš mural od prvého nápadu až po hotové dielo? Začínate skicou na papieri alebo digitálnym návrhom a nakoľko sa výsledok ešte mení priamo na stene?
Môj proces začína analýzou steny a prostredia okolo nej. Nasleduje digitálny návrh, v ktorom si naplánujem maľbu približne na 70 až 85 percent. Zvyšok sa dotvára priamo na stene.
Pri veľkých muraloch ide často o prácu vo výškach a na veľkých plochách. Čo je pri takejto tvorbe najnáročnejšie – technika, čas, počasie alebo preniesť pôvodnú predstavu do veľkého formátu?
Za mňa je najnáročnejšia fyzická práca potrebná pri tvorbe veľkoplošných malieb. Hodiny a dni strávené na rebríkoch či lešeniach v nie práve ideálnych polohách vedia dať poriadne zabrať celému telu. Počasie to celé robí ešte zložitejším – dážď, slnko, zima či teplo. Človek musí pritom zároveň intenzívne rozmýšľať nad tisíckami malých rozhodnutí v rámci maľby. Je to drina, ale pocit po dokončení veľkého projektu je na nezaplatenie.
Čo by ste odkázali mladým ľuďom, ktorí chcú začať s graffiti alebo street artom, ale nechcú sa dostať do konfliktu so zákonom?
Robte to legálne. A keď sa nedá, tak na miestach, kde to nebude nikomu prekážať.
Vedeli by ste si predstaviť, že by ste niekedy vytvorili mural aj v Dúbravke? Ak áno, aký motív alebo príbeh by podľa vás najlepšie vystihoval túto mestskú časť?
Určite áno! Konkrétny motív si takto z hlavy nedovolím povedať. Musel by som sa tomu hlbšie povenovať. Som však toho názoru, že nie každá maľba musí niesť konkrétnu myšlienku, respektíve byť priamo spojená s konkrétnou lokalitou. Veľakrát je to super, inokedy stačí jednoducho niečo esteticky pekné.
-