Ako vznikla vaša komunita a čo bol impulz začať sa o mačky starať?
Komunita vznikla ešte v roku 2017, keď si jedna z nás pri venčení psíka v starej Dúbravke všimla mačiatka pobehujúce po ulici a zistila, že sa tam zdržiava viacero pouličných mačiek – mladších i starších. Bolo jej ich ľúto, a tak ich začala kŕmiť, zisťovala informácie o možnostiach kastrácie a následne ich začala aj odchytávať a kastrovať prostredníctvom Slobody zvierat. Postupne sa pridali ďalšie dobrovoľníčky. Takto fungujeme dodnes – striedame sa pri kŕmení a hľadáme mačičkám nové domovy.
Prečo ste sa rozhodli venovať práve pouličným mačkám?
Každá z nás má mačky rada, všetky sme mali svoje mačky aj pred vznikom tejto komunity. V spoločnosti, žiaľ, stále pretrvávajú predsudky, napríklad že „mačky sa o seba postarajú“. Nie je to pravda. V dnešnej dobe nemajú vhodné podmienky na život. Nemajú sa kam ukryť ako kedysi v šopách či na povalách a aj prístup k prirodzenej potrave, ktorou sú myši a potkany, je dnes veľmi obmedzený. Náš cieľ preto nie je len o jednom príbehu, ale o celej skupine zvierat, ktorá je dlhodobo podceňovaná.
Máte doma vlastné mačky?
Áno, každá z nás má doma viacero mačiek. Väčšinou sú zachránené z ulice, kde by vzhľadom na svoju povahu alebo zdravotný hendikep neprežili. Spolu máme momentálne doma 29 mačiek, vrátane tých, ktoré dočasne opatrujeme, kým im nenájdeme domov. Aktuálne máme v dočasnej opatere štyri mačiatka, ktorým hľadáme nové rodiny.
Ako vyzerá vaša každodenná starostlivosť o kolóniu?
Máme dohodnuté dni kŕmenia, každý večer kŕmi mačky jedna z nás. Samotné kŕmenie trvá približne 30 až 40 minút. Na prvý pohľad to nezaberie veľa času, no deje sa to na úkor nášho voľna, popri práci a rodine. Je potrebné sa navzájom zladiť, denne spolu komunikujeme. Okrem kŕmenia sa od apríla do septembra striedame aj pri odchyte mačiek, ktoré potom nosíme na kastráciu do Slobody zvierat. Na jeseň sa z viacerých, najmä zdravotných dôvodov, môžu kastrovať už len kocúrikovia.
Ako rozhodujete, ktorým mačkám hľadáte domov, a ktoré zostávajú v kolónii?
Staráme sa o vlastnú kolóniu opustených mačiek. Niektoré sú tam dlhoročné stálice, iné sa objavia nové – prídu samy alebo ich tam niekto vyhodí. Každú mačku sledujeme – či je plachá, prítulná alebo chorá. Podľa toho konáme. Choré alebo nekastrované odchytávame, liečime a dávame kastrovať. Ak vidíme, že mačička nie je vhodný typ na život na ulici, pretože je prítulná a vyhľadáva človeka, snažíme sa jej nájsť domov. A to je, popravde, najťažšia časť celej starostlivosti. Nájsť vhodný domov je čoraz náročnejšie, záujemcov o adopciu nie je veľa a z tých, ktorí sa ozvú, musíme vyberať tých, ktorí majú vhodné podmienky. Sme veľmi opatrné, pretože existujú aj prípady zneužitia adopcií. Niektorým záujemcom sa nepáči, že kladieme veľa otázok alebo chceme po adopcii dostávať fotky, no robíme to preto, aby sme vedeli, ako sa mačičkám darí. Tieto zvieratá si prešli zlými podmienkami a záleží nám na tom, aby mali bezpečný a starostlivý domov.
Je nejaký príbeh, ktorý vám obzvlášť utkvel v pamäti?
Najviac asi príbeh Riška-Uška, ktorý žil v kolónii od narodenia štyri roky. Bol veľmi prítulný a život na ulici preňho nebol bezpečný. Po roku hľadania sa mu napokon podarilo nájsť skvelý domov. Spomíname si aj na mačičku Julku, ktorá si po viac ako štyroch rokoch na ulici našla domov u milej pani z Dúbravky. Teší nás aj to, že sa nám za ten čas podarilo odchytiť a adoptovať najmenej 17 mačiatok vo veku tri až štyri mesiace. Každá záchrana sa počíta.
S čím najviac pri vašej záslužnej práci zápasíte?
Všetko okrem kastrácií, ktoré zabezpečuje Sloboda zvierat, si hradíme samy. Ide o krmivo aj základné veterinárne úkony – odčervenie, očkovanie, testy na mačacie choroby. Ak ide o nákladnejší zákrok, oslovujeme občianske združenia, ktoré sa venujú mačkám, a prosíme o finančnú pomoc. Naše aktivity zdieľame na instagramovom profile macky_dubravky, kde takmer denne informujeme o tom, čo sa u nás deje. Veľmi nám chýba aj fyzická pomoc. Keď má čo i len jedna z nás výpadok pre chorobu, dovolenku alebo rodinné povinnosti, naruší to celý režim. Aspoň jedna zodpovedná ruka, ktorá by pomohla s kŕmením raz do týždňa, by nám nesmierne pomohla. Problémom je taktiež priestor pre odchytené mačky, ktoré musia byť pred adopciou v karanténe. Máme ich umiestnené v provizórnych podmienkach – v kúpeľniach či technických miestnostiach.
Ako môže pomôcť verejnosť?
Pomôcť sa dá najmä krmivom – konzervami a granulami. Všetko kupujeme zo svojich vlastných príjmov a pri bežných rodinných výdavkoch to cítime. Uvažujeme aj o založení občianskeho združenia, no zatiaľ sme len v teoretickej rovine. Momentálne nás možno finančne podporiť prostredníctvom transparentného účtu (SK52 0900 0000 0052 4135 9826), kde je každý pohyb verejne dohľadateľný, vedený na meno Lenka Chorvatovičová.
Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí uvažujú o adopcii mačky z ulice?
Nemusia sa báť. Mačičky dávame na adopciu veterinárne ošetrené a domov hľadáme len tým, ktoré sú na to vhodné. Každá z nich je vďačná, len potrebuje svoj čas. Záujemca by mal byť trpezlivý. Niekedy čakáme na ten správny domov aj rok, ale zatiaľ sa nám to vždy vyplatilo.
