Prečo ste sa rozhodli venovať práve svetu hmyzu? Je to téma, ktorá na prvý pohľad mnohým ľuďom nepripadá príťažlivá, dokonca ju niektorí považujú za odpudzujúcu.
Neprekvapuje ma to. Stretávam sa aj s takýmito reakciami. Mojím hlavým zameraním je príroda v tom najširšom poňatí a živá príroda predovšetkým. Krajina, stromy a les, rôzne zátišia až po jej detail, kam určite parí makrofotografia hmyzu. Je to nekonečný zdroj inšpirácie, tvarov a farieb, ktorý si z veľa dôvodov zaslúži našu pozornosť. Približne od roku 2018 sa makrofotografia hmyzu stala prevažujúcou témou v mojej fotografickej tvorbe, ale nie jedinou. Makro hmyzu ma už od detstva lákalo, pretože pri bližšom pohľade človek pozná, že je v tom malom tvorovi niečo zaujímavé a krásne, čo si zaslúži ukázať na makrofotografii. Potvrdili to aj pozitívne reakcie návštevníkov výstavy.
Takže všetko to začalo už v detstve, čo vás teda priviedlo k tomu, že ste sa začali pozerať na svet cez objektív?
Môj otec ešte na základnej škole zaobstaral do rodiny dvojokú zrkadlovku a spoločne sme fotografovali. Vyvolávali sme fotografie mokrým procesom, to znamená, že sme museli mať film a vyvolať ho v tmavej komore, naexponovať fotopapiere, vyvolať ich, ustáliť a usušiť. Malo to svoje čaro, keď vidíte, ako sa obrázok pred vami začína na fotopapieri objavovať. Nepochybne to bol môj otec, kto ma priviedol k tomu, že som sa na svet začal pozerať aj cez objektív fotoaparátu.
Makrofotografia si vyžaduje veľkú presnosť, trpezlivosť a cit pre svetlo aj kompozíciu. Čo je pre vás pri nej najnáročnejšie a ako k nej osobne pristupujete?
Áno, máte pravdu, makrofotografia je náročná po všetkých stránkach, technicky, kompozične, časovo, ale aj pre samotného fotografa. Treba povedať, že je veľký rozdiel medzi fotením makra niečoho, čo sa nehýbe – napríklad kvetu – a fotením hmyzu. Pri statických objektoch je to oveľa jednoduchšie. Máte dosť času všetko si nastaviť – použiť statív, prispôsobiť osvetlenie, alebo dokonca aj drôtenú či elektronickú spúšť, aby sa fotoaparát nepohol. Na takéto pomôcky môžete samozrejme pri snímaní hmyzu rovno zabudnúť. Sú veľmi prelietavé, takže bez trpezlivosti a okamžitej reakcie to jednoducho nejde. Keď som bol mladší, fotiť makro bolo aj pomerne drahé. Na kinofilm sa zmestilo len tridsaťšesť záberov, takže človek musel dobre rozmýšľať, čo odfotí. Dnes s pamäťovou kartou môžem pokojne fotiť aj celý deň. Ak chcete začať fotiť, netreba mať hneď špeciálnu výbavu. Aj s dobrým a obyčajným kompaktom s funkciou makro sa dá dobre zachytiť detail.
Keďže ste si prešli oboma etapami, analógovou aj digitálnou, ktorá vám je bližšia?
Každá má svoje čaro. Fotenie na film bolo krásne práve tým, že ste museli počkať, kým sa fotografia vo vývojke pomaly objaví, a často ste len odhadovali, kedy ju vybrať, aby bola správne exponovaná a kontrastná. Bol to pomalší, ale veľmi zaujímavý proces. Bolo to o niečom úplne inom ako teraz na počítači. Pravda je však taká, že na fotenie makra mi digitálny fotoaparát viac vyhovuje. Fotenie ma bavilo odjakživa, takže neviem povedať, čo je lepšie, analóg alebo či digitál. Každý z nich má svoje čaro a špecifické využitie a to aj v súčasnej digitálnej dobe.
Keď už spomínate prácu s počítačom, venujete sa tiež grafickej stránke tvorby?
Áno, v minulosti som pracoval v obchodnej firme, kde sme viacerí pracovali s grafickým programom Photoshop, a to predovšetkým pri príprave obrázkov pre katalógy. Dnes už Photoshop nepoužívam, namiesto neho pracujem v programe Zoner Studio, ktorý využívam na celkovú úpravu fotografií, od indexovania a popisovania až po doladenie jasu, kontrastu, či opravu drobných nepresností v ostrosti, ktoré sa pri makrofotografii môžu objaviť. Menšia grafická úprava je v digitálnej fotografii prakticky nevyhnutná, pretože si neviem predstaviť pustiť do tlače snímku bez predchádzajúceho doladenia.
Ako vznikla myšlienka vystaviť vaše fotografie práve tu v galérii Villa Rustica Domu kultúry Dúbravka?
Toto je už moja štvrtá výstava v Dome kultúry Dúbravka. Prvú som tu mal v roku 2010. Vtedy som na túto galériu to prišiel úplnou náhodou. S manželkou sme sem chodili na predstavenia, lebo tu mali pestrý program. Popri vchode do hlavnej sály som si raz všimol túto galériu, kde sa pravidelne konali zaujímavé výstavy. Pretože som už vtedy vystavoval aj na Morave, navštívil som vtedajšie vedenie DK Dúbravka a ponúkol možnosť urobiť v ich galérii výstavu fotografií na tému krásy prírody. Ponuka bola prijatá a tak vznikla moja prvá výstava v Bratislave. Je treba povedať, že v Bratislave, ale aj v iných veľkých mestách, je ťažšie nájsť voľný termín vo výstavných galériách, keďže záujem o vystavovanie je vysoký. Niekedy sa na termín musí čakať aj celý rok.
Vaša výstava mala nedávno vernisáž. Ako by ste ju zhodnotili? Ktoré fotografie mali najväčší úspech, a ktorá je vaša najobľúbenejšia?
Z môjho pohľadu, ale aj z reakcií návštevníkov, sa vernisáž veľmi vydarila. Príjemnú atmosféru umocnilo aj klavírne vystúpenie pani učiteľky Sočuvkovej a jej žiačok zo ZUŠ Eugena Suchoňa, ktoré zabezpečil dom kultúry. Vytvorili mi tu vhodné podmienky pre úspešnú inštaláciu výstavy. K vystavovaným fotografiám môžem povedať, že každému sa páči niečo iné a tak sa jednoznačne nedá povedať, ktorá fotografia mala u návštevníkov najväčší úspech. Ani za seba neviem úprimne ukázať na jednu fotografiu, ktorá by mala byť pre mňa tá najkrajšia. Nerád túto otázku dostávam, ublížil by som ostatným snímkam. Každá z nich má totiž svoj vlastný príbeh, ktorý jej dodáva hodnotu. Pokiaľ môžem neskromne povedať, celkovo sa vystavené fotografie návštevníkom páčili, čo dávali aj radi najavo. Všetkým zúčastneným za vydarenú vernisáž ďakujem, vrátane mojej sestry Jarky, jej kamošky Lidky a kamošovi Ludvi, ktorí pripravili na vernisáž skvelé pohostenie.
