Ako spomína na počiatky festivalu jeho zakladateľ Juraj Štekláč, všetko začalo v podstate náhodne. „Keď sme v roku 2018 odhaľovali Dežovi Ursinymu pomník, usporiadali sme k tomu sprievodné podujatie a to sa stretlo s takým pozitívnym ohlasom, že to ťaháme už ôsmy rok."
Na zavedenom festivale, kde je vstup voľný, aj tentokrát dostali priestor začínajúci umelci, ale aj hudobní bardi ako napríklad Peter Lipa a jeho band.
V úvodnom bloku, ktorý na poludnie odštartoval Orchester detí a mládeže pri ZUŠ Eugena Suchoňa – Harmónia, sa nám predstavil Daniel Brlit. Mladý hudobník sa prvýkrát dostal do povedomia vlani, keď vo svojich 14 rokoch zaujal v Demovnici Rádia_FM so skladbou Cliffs of Moher. V Dúbravke sa predstavil spolu s kapelou v obsadení basa, bicie, gitara a elektrické klávesy.
Jeho hudba pripomínajúca britskú gitarovú scénu z deväťdesiatok dobre odsýpa a zdá sa, že mladí hráči majú aj svoj fanklub. V hľadisku sa z koncertu hlučne teší skupinka v Danielovom veku. Ak to pôjde takto ďalej, a verím, že pôjde, iste budeme o Danielovi Brlitovi a jeho bande ešte počuť.
Jazzová fusion je stále v kurze
Dežo vo svojich hudobných projektoch rád koketoval s jazz-rockom a táto tendencia je cítiť aj v dramaturgii festivalu. Dobrým príkladom je vystúpenie formácie s názvom Babele Beat Band, ktorá sa vytvorila okolo saxofonistu a hudobného pedagóga Erika Rothensteina. Pojem "babele" odkazuje k zmäteniu jazykov na jednej nedostavanej veži v starovekom Babylone a v prenesenom význame znamená i zmätok. To sa našťastie netýkalo tohto vystúpenia a kapele sa podarilo prepojiť prvky balkánskeho folklóru a world music s jazzovými harmóniami a naozaj beatovou energiou, ktorá ich vystúpeniu pasovala.
Jazzové sóla gitaristu Pavla Berezu, saxofonistu Erika Rothlesteina a emotívny spev speváčky Dominiky Raši mali schopnosť hudbu balkánskym spôsobom gradovať, takže krv putovala divoko nielen v žilách hudobníkov. Presne z opačného súdka bolo vystúpenie Katky Koščovej a Daniela Špinera. Ich jemná hudba založená na speve doprevádzanom na elektrické piano v sebe kombinovala prvky šansónu, popu, folklóru a jazzu. Aj v ich hudbe sa našli gradujúce pasáže, no prevládajú subtílnejšie, clivejšie polohy, miestami prechádzajúce až do pátosu. No aj za ním bola cítiť istá autenticita, takže publikum túto jemne melancholickú hru prijalo.
Po ich vystúpení prichádza jedna z hlavných hviezd večera, ktorými boli Peter Lipa a jeho band. Je neuveriteľné vidieť na pódiu muzikanta s osemdesiatkou na krku, ktorý s profesionalitou, humorom a nadhľadom, nielen hudobným, sebavedomo odohrá celý koncert. Keď Peter Lipa uvádzal skladbu Podozrivý, glosoval: "Táto skladba vznikla ešte predtým ako sa 'skutok nestal', takže podozrivý som tu akurát ja. A ja, ako viete, som nevinný."
V podobnom ironicko-humornom tóne, s výživnými sólami saxofónu Radovana Tarišku, odsýpalo celé vystúpenie. Keď zaznel Valutový cudzinec od Jara Filipa, prvé rady sa začínali vlniť a o chvíľu ešte viac – to spustili, žiaľ už záverečnú, skladbu Maturantky.
Revolta alebo hudba pre všetkých?
Len čo na pódium vyšla hip-hopová legenda Braňo Kováč alias Vec spolu so Šimonom Švidranom a Vladimírom Dupkalom vystupujúcim pod umeleckým menom Supa, dalo sa očakávať, že publikum zaplní mladá, trochu revoltujúca generácia z betónových džunglí. Nestalo sa tak. Vpredu bolo vidieť malé deti a koncert si so záujmom pozreli aj šesťdesiatnici. Nuž, je to tak, Vec je na scéne už vyše tri desaťročia a publikum starne tiež. No a čo je na tom, že generačná vzbura skončila, podstatné je vedieť pomenovať to, čo žijeme, úprimne a veľavravne, a to týmto pánom ide.
Mladá krv sa ale na pódiu objavila vzápätí. Hoci sa ešte ani nezačalo stmievať, už okolo 18-tej hodiny pricválali Noční jazdci. Zrovna v ten istý deň hrali na Račianskom mýte českí Midi Lidi a viacerých návštevníkov som začul uvažovať, že by bolo dobré presunúť sa na večer tam. Myslím, že to nebolo potrebné. Keď Noční jazdci rozbehli svoj nadupaný elektronický funk dub a pridala sa aj hosťujúca speváčka, vydarenú obdobu "Midi ľudí" sme zažili vrchovate aj v Dúbravke.
Keď sa na scéne objavil Dežov syn Kubo Ursiny s kapelou Provisorium, na návštevníkoch bolo vidieť, že zlatý klinec programu prichádza. Kubo má svoj stroj času po ruke, ba ešte bližšie, vo svojom hrdle. Jeho hlas sa až neuveriteľne podobá na ten Dežov, a tak keď spustil skladbu Príbeh z rovnomenného albumu, návštevníci, aj tí neskôr narodení, sa razom preniesli do prvej polovice 90. rokov. "Som iba sliedič, vták, možno straka, kradnem príbeh..."
Skvelé texty básnika Ivana Štrpku v spojení s Ursinyho hudobným nadhľadom a genialitou nás mnohých sprevádzajú už roky, i keď cesta k nim nie je jednoduchá ani dnes. Ako povedal Juraj Štekláč, "Štrpkove texty sú náročné a človek ich pochopí, až keď v živote niečo prežije".
Nasleduje skladba Modrý vrch z rovnomenného a vlastne asi najslávnejšieho albumu z roku 1981. Možno by sme mali skôr povedať modrého maurícia slovenského rocku, tak uvidíme, ako sa s touto hodenou rukavicou vysporiada slovenská hudba v 21. storočí. Na koncerte ďalej zazneli skladby z nerealizovaného projektu muzikálu Jána Štrassera a Deža Ursinyho Peter a Lucia. Nasleduje skladba Júlia v zime z albumu 4/4, na ktorom sa ešte v osemdesiatych rokoch Ursiny pokúsil dostať svoju tvorbu k širšiemu publiku, no bez úspechu. Dodajme len, že našťastie. Nasledujúce Dežove albumy bez chytľavých refrénov, ale aj umeleckých kompromisov tvoria dodnes rodinné striebro našej rockovej hudby.
Slovenský Miles Davis
Dežo Ursiny a jeho tvorba vždy priťahovala talentovaných hudobníkov a dá sa povedať, že jeho duch sa vznáša aj nad kapelou Talent Transport, ktorá vystúpila v rámci festivalu ako predposledná. Jej členovia Vladislav "Slnko" Šarišský, Marián Slávka a Filip Hittrich sa stretli aj v novodobom koncertnom prevedení spomenutého muzikálu Peter a Lucia, na ktorom spolupracovali s Kubom Ursinym, Dorotou Nvotovou a mnohými ďalšími. Vystúpenie kapely v zložení elektrické piano, bicie, basgitara v sebe spájalo prvky jazzu, art-rocku a voľnej improvizácie, no na rozdiel od bežného jazzového tria boli osviežením práve vokály a nápadité texty.
Vystúpenie Talent Transportu možno po hudobnej stránke pokladať za jeden z vrcholov festivalu. Koncertný program uzavrel projekt speváka a multiinštrumentalistu Martina Turčana – Oblačný systém so svojou zmesou jazzu s prvkami až atmosféricky znejúceho post-rocku, neobvykle obohateného o sólové husle, ktoré mu dali nový rozmer. K ich vystúpeniu sa rovnako pridáva aj Vladislav Šarišský za klávesmi a Marián Slávka za bicími, a tak bol záver koncertu v šestici pekne vygradovaný.
Festival v aktuálnom ročníku prekvapil ešte jednou novinkou. V parku sa nachádzali výtvarné diela žiakov umeleckých škôl, ako aj jedna silne pôsobiaca inštalácia ukrajinskej umelkyne Kashi Potrohosh a slovenského landartistu Jaroslava Belo Beliša, ktorá nám pripomína tragický zápas o slobodu na východ od nás. Mrazivé, ale pravdivé.
Záverom späť k Dežovi. Ako raz napísal Marián Jaslovský, Ursiny bol v slovenskej hudbe niečo ako slovenský Miles Davis, a to práve v oblasti vyhľadávania nových talentov. Do svojich hudobných projektov často zapájal mladých a neznámych hráčov, ktorí sa neskôr presadili aj samostatne. Je neuveriteľné, že hoci je už 30 rokov niekde v hudobnom nebi, opäť sa mu, v spolupráci s nadšencami a obdivovateľmi jeho tvorby, podarilo takýchto ľudí nájsť a priviesť na pódium. Tak vďaka a vidíme sa o rok.
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2025" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
