Pre ľudí na dedine zima znamenala nielen zmenu v charaktere práce, ale do istej miery aj v spôsobe života. Práca z polí a hospodárskych dvorov sa postupne presúvala do domov. Gazdiné sa spolu stretávali na spoločných prácach a venovali sa pradeniu, páraniu peria či tkaniu, ktoré si spríjemňovali spievaním, či rôznymi inými zábavami s odkazmi na mágiu a čarovanie.
Veľa tradícií sa spájalo so zimným slnovratom, ktorý mal údajne magickú moc. Počas tohto obdobia v roku sa združovala silná energia, ktorá mohla ovplyvniť život na dedine. Preto naši predkovia praktizovali rôzne úkony, ktoré im mali v budúcom roku priniesť dostatok šťastia. Keďže sa v tom čase veľa veštilo, obdobie nazvali „stridžie dni“. Začínali sa v novembri na Katarínu a končili na Mikuláša.
Voči nočnej temnote panoval všeobecný rešpekt. Vravievalo sa, že nočná obloha bola plná lietajúcich zlovestných stríg a démonov. Ľudia však verili, že môžu ovplyvniť osud človeka veštením a čarovaním. Naši predkovia používali na boj s temnými silami rôzne prostriedky. Mastičky, bylinky, cesnak, semená klokoča, krížik z hlohového alebo tisového dreva, kruhy kreslené kriedou, ale aj svätenú voda.
Strigy mohli podľa ľudí škodiť rôznymi spôsobmi. Stačilo, ak sa im v niektorý stridží deň podarilo ukradnúť akýkoľvek predmet zo statku, ktorému chceli uškodiť. Po tieto dni sa nikomu nič nepožičiavalo, nedávalo, nepredávalo, takže striga musela byť prešibaná. Na temné čary jej stačilo z gazdovstva uchmatnúť triesku, kúsok hnoja či steblo slamy. Aby strigy nemohli škodiť, skúsené ženy a bylinkárky vyrábali čarovné mastičky z rozdrveného koreňa čakanky (cigórie), z kostí netopiera a z diviačieho sadla. Takouto masťou potom ponatierali maštaľné a domové vráta, niekde aj žľaby na vodu pre dobytok.
V stredoveku zaviedla cirkev advent, ktorý znamenal protiváhu voči týmto pohanským zvykom a tradíciám, pochádza z latinčiny “adventus” a znamená príchod (Ježiša). Začína sa prvou adventnou nedeľou medzi 27. novembrom a 3. decembrom a končí sa na Štedrý večer po západe slnka. Počas adventu boli zakázané svadby a tanečné zábavy, preto posledné tancovačky bývali spojené so sviatkom sv. Kataríny, 25. novembra. Riadili sa aj známym porekadlom: „Katarína na blate a Vianoce na ľade.“
Zaujímavé boli i povery súvisiace so sviatkom Ondreja. Tradovalo sa, že počasie v tento deň určovalo počasie na celé zimné obdobie. Ľudia verili, že budú mať v lete bohatú úrodu vtedy, ak budú v tento deň triasť stromami. Obľúbenou aktivitou bolo tiež liatie olova.
Na Barboru, čiže 4. decembra, sa zase zvyklo večer chodiť po domoch vymetať kúty proti zlým démonom. Do váz sa dávali vetvičky z čerešní, ktoré mali do Vianoc vykvitnúť. Rozkvitnuté kvety čerešní mali symbolizovať šťastie pre gazdovstvo. A Vianoce boli pred dverami.