„Veľké“ hody v Dúbravke v podstate splynuli s dožinkami, čoho dôkazom by mohol byť veniec so strapcami hrozna. Symbolika aktu pripomína chvíle, keď úroda bola konečne pod strechou, sýpky plné a nastával čas honosných osláv. Nesmel chýbať umelecky zostrojený a spletený veniec z obilia. Vinše, piesne, často žartovného charakteru, sa ozývali ešte dlho do noci. V Dúbravke hral obyčajne harmonikár na heligónke so sprievodom bubna.
Niekedy si pozývali dychovku z Devínskej Novej Vsi.
Odstup od dediny
Neodmysliteľnou súčasťou hodov býval, a dodnes aj je, duchovný rozmer podujatia. Sprievod, slávnostná svätá omša, návšteva Kostola sv. Kozmu a Damiána.
Kostol Zmŕtvychvstania Pána bol postavený na vyvýšenom ostrohu okolo roku 1720 ako filiálny kostol devínskej farnosti na mieste pôvodného Kostola sv. Kozmu a Damiána, ktorí zostali spolupatrónmi chrámu. Staršie patrocínium sa však na „nový” kostol prenieslo, takže dnes mu nikto nepovie inak ako Kostol sv. Kozmu a Damiána. V ranom stredoveku sa kostoly stavali na vyvýšených miestach, izolovane od dediny, a dúbravský kostol si dodnes zachoval istý "odstup" od pôvodnej dediny, čo prispieva k nezameniteľnému geniu loci tejto cirkevnej stavby. Obvodové múry jeho predchodcu, jednoduchej, no na svoju dobu pomerne veľkej stavby (16 x 8 m), boli nájdené v rámci pamiatkovej úpravy barokového Kostola Zmŕtvychvstania Pána v roku 1990 a boli datované najneskôr do 13. storočia.
Zem strážcov lesa
Nie je jednoduché odpovedať na otázky, ktoré sa v tejto súvislosti vynárajú. Napríklad, že Dúbravka vznikla v 16. storočí, ale už (najneskôr) v 13. storočí tu bol kostol? Ako vysvetliť, že kostol bol zasvätený sýrskym kresťanským mučeníkom sv. Kozmovi a Damiánovi, ktorí boli obľúbenými svätcami práve vo veľkomoravskom období a po ňom? Teda za Cyrila a Metoda? Siahajú dejiny dúbravského kostola až do veľkomoravského obdobia? Nemohla byť táto stavba tou veľkomoravskou „univerzitou“, kde sa učili svätí Gorazd, Kliment, Naum, Angelár, Chrabr a Sáva? Logických argumentov pre by sa našlo dosť, napríklad blízkosť Devína, filiálny vzťah k devínskej fare, ale rukolapných dôkazov je pomenej, hlavne z dôvodu absencie systematického výskumu lokality.
Vieme, že okolie Dúbravky bolo obývané od nepamäti, ako to dokazujú nálezy na Veľkej (Hrubej) lúke, ale vyzerá to tak, že aj Dúbravka bola obývaná už v ranom stredoveku. Rektor Univerzity Komenského Václav Chaloupecký v práci Staré Slovensko tvrdil, že prvá zmienka o Dúbravke je v listine z roku 1288, v ktorej sa daruje zem strážcov lesa (custodes silvarum), s ktorou Dúbravku stotožnil, no jeho teória nebola prijatá. Hoci je prvý záznam o Dúbravke „až“ z roku 1574, bolo by nelogické, keby stavali kostol tam, kde nebola dedina. Nikde sa však žiadna predchorvátska (zaniknutá) dedina s kostolom nespomína. Jedine že by to bola škola kláštorného typu v lesoch neďaleko „hlavného“ kostola na Devínskom hrade...
Foto: archív Dúbravského múzea
