no, bola to Mária Terézia, ktorá začala pomenovávať ulice, najmä počas svojej reformnej éry v 18. storočí a mnohé z týchto pomenovaní, často v nemčine, maďarčine a latinčine, pretrvali až dodnes. Celkovo jej vláda vniesla do pomenovania ulíc poriadok a mnoho z historických názvov dodnes pripomína túto éru, aj keď sú dnes v slovenčine.
Tavaríkova osada
V roku 1910 bolo v Dúbravke 136 domov, v ktorých žilo približne 800 obyvateľov. S príchodom ťažkých časov spôsobených prípravou na vojnu postupne prichádzala bieda a hlad. Nebolo čím osiať polia, v dôsledku epidémie fyloxéry zanikali vinohrady, upadalo ovocinárstvo.
Do tohto depresívneho obdobia prišla myšlienka bratislavského stolárskeho majstra Františka Tavaríka využiť krásne okolie Dúbravky na rekreáciu a oddych. V rokoch 1911 – 1913 začal v chotári obce realizovať výstavbu drevených chát. Neskôr pribudli aj vily. Vtedy ju nazývali „Tavaríkova kolónia“. Táto myšlienka a jej realizácia pomohla z najhoršieho aj obyvateľom Dúbravky. Bohatí mešťania si tu kupovali pozemky na výstavbu svojich rekreačných chát a víl. Išlo väčšinou o lesy v časti chotára nazývanom „Ferenča drága“.
Tavaríkova osada je dodnes príjemným prostredím na bývanie s krásnym výhľadom na celú Dúbravku. Mnohé chaty boli prestavané na rodinné domy s terasami a záhradami. Je to vyhľadávané miesto na rodinné prechádzky i štartom pre túry po Devínskej Kobyle.
Devínska Kobyla
Vrch Devínska Kobyla nie je pomenovaný po konkrétnej osobe, ale podľa legendy alebo starého názvu súvisiaceho s kobylami (koňmi), ktoré tam vraj kedysi chovali. Názov odráža jej spojenie s Malými Karpatami a historickými osadami Je to najvyšší bod Malých Karpát na území Bratislavy, leží na hranici Devína, Devínskej Novej Vsi a Dúbravky. Na jej svahoch sa nachádzajú archeologické náleziská, ktoré siahajú do hlbokej minulosti Dúbravky a Devína.
Bilíkova ulica
Jediné dúbravské gymnázium nesie meno Pavla Bilíka. Pavol Bilík bol účastník protifašistického odboja, dôstojník slovenskej armády. Venoval sa športovému lyžovaniu. Po vypuknutí Slovenského národného povstania bojoval proti nastupujúcim nemeckým jednotkám. Dňa 7. septembra 1944 padol do zajatia a o deň neskôr ho Nemci vo veku necelých 28 rokov v Kežmarku popravili.
Gymnázium Bilíkova bolo založené v roku 1975, pôvodne so zameraním na prírodovedné i humanitné predmety a jazyky. Zaujímavosťou boli športové triedy špecializované na volejbal. Vzišli z nich mnohé volejbalistky, ktoré našli uplatnenie aj v zahraničných ligách.
„Bilíčku” možno považovať aj za akéhosi priekopníka osemročných štúdií na Slovensku. K absolventom a učiteľom zároveň patrí aj starosta Martin Zaťovič.